obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif
obrazy/spacer.gif
obrazy/spacer.gif
obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif obrazy/spacer.gif
ČO MÁME NOVÉ?
+ O NÁS
- NAŠI ZAKLADELIA
   - Dejiny našej kongregácie
     Ako sa dostala naša kongregácia na Slovensko
+ KOMUNITY a KONTAKTY
PROVINCIA
+ MATERSKÁ ŠKOLA
ABSOLVENTI MŠ ALEXIA
SPOLUPRACOVNÍCI
FOTOGALÉRIA
- INTERNÉ
- LINKY
Kniha návštev
Mapa servera
 
 
 
BLOGY SESTIER
Naša organizácia Kongregácia školských sestier de Notre Dame spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk
  
AKO SA DOSTALA NAŠA KONGREGÁCIA NA SLOVENSKO 
  
V roku 1918 vznikla Česko-slovenská republika a hneď nastal v Čechách kultúrny boj proti katolíckej Cirkvi. Pocítili ho aj naše české sestry, ktoré pôsobili na štátnych školách v Kladne. Ministerstvo školstva a národnej osvety v Prahe dalo výpoveď naším sestrám učiacim na štátnych školách a museli prevziať učiteľské miesta na Slovensku.  Od 1. apríla 1920 do konca roku boli sestry presunuté do týchto miest: Horné Srnie, Pušovce pri Prešove, Nemšova, Trnava, Blesovce, Kláštor pod Znievom. Také boli teda začiatky našej Kongregácie na Slovensku – núdzové prijatie danej situácie. Nitriansky biskup Mons. Karol Kmeťko v roku 1921 na schôdzi poslancov Československej strany ľudovej v Trenčíne intervenoval v prospech našich sestier, aby sa im umožnilo žiť spolu v riadne zriadených filiálkach Kongregácie. Za týchto okolností vznikla prvá filiálka Chudobných školských sestier de Notre Dame na Slovensku - v Kláštore pod Znievom.  
 
Kláštor pod Znievom 1920 - 1951   
klastorpodznievom.jpg
Slovenský katolícky sirotinec v Kláštore pod Znievom prevzali naše sestry 19. októbra na požiadanie cirkevného referenta Ministerstva školstva a národnej osvety, bojnického prepošta vdp. Karola A. Medveckého.    
sirotinec-klastorpz.jpg
Bola im zverená výchova a vyučovanie sirôt na dvojtriednej ľudovej škole po Milosrdných sestrých sv. Vincenta maďarskej národnosti. Pri prevzatí bolo v sirotinci 90 detí od 2 do 14 rokov. Sirotinec bol vo veľmi biednom stave a boli nutné veľké a nákladné opravy. Stravovanie a chod sirotinca sa hradil vo veľkej miere z naturálnych a peňažných príspevkov slovenského katolíckeho ľudu, ktoré zbieral obetavý správca sirotinca dp. Karol Kramár.    
klastorpodznievom-zahrada.jpg
klastorpodznievom-velka.jpg
Jeho tragická smrť v roku 1930 bola veľkou stratou pre sirotinec. Po jeho smrti správa sirotinca prešla na sestry. Sestry umožňovali schopnejším deťom štúdium na miestnom gymnáziu, ba niektoré sa dostali aj na vysoké školy a do seminárov. V sirotinci boli ubytovaní a sa stravovali aj študenti miestneho gymnázia.   
Za Slovenského štátu vzrástol počet sirôt i sestier. Počas Slovenského národného povstania našli mnohí ľudia útočište v tomto sirotinci. Normálny chod sirotinca bol narušený až v roku 1950, keď cez prázdniny premiestnili siroty do štátnych sirotincov. 
Na konci prázdnin 1950 vznikol z bývalého sirotinca „Sústreďovací kláštor pre rehoľne sestry“.    
Trenčín 1921 - 1950  
Druhé pôsobisko Kongregácie chudobných školských sestier bol Trenčín. Na opätovnú žiadosť Mons. Karola Kmeťku, nitrianskeho biskupa sestry prevzali 10. augusta 1921 rímskokatolícku materskú a meštiansku školu. Po Milosrdných sestrách sv. Vincenta bol prevzatý aj internát. Prvou predstavenou sa stala sr. M. Assumpta Machová.
 
  
trencin-sestry.jpg
trencin-chovanky.jpg
 
V pohnutých rokoch 1938-1939 trenčianska filiálka prežívala krušné chvíle. Sestry českej národnosti boli prepustené zo školskej služby a vrátili sa do svojej vlasti. Prázdne učiteľské miesta zaplnili civilné učiteľky. Začiatkom veľkých prázdnin v roku 1950 došlo k prepusteniu sestier zo školskej služby a následne boli sústredené do Sústreďovacie kláštora v Kláštore pod Znievom.   
 
Nové Mesto nad Váhom 1927 - 1950  
Dňa 26. augusta 1927 prebrali naše sestry „Ústav sv. Jozefa“ s trojtriednou dievčenskou školou po Chudobných školských sestrách de Notre Dame kaločského materinca. V prvom roku pôsobenia sestry vyučovali 152 žiačok v nevyhovujúcej budove. V rokoch 1930 - 1931 a 1935 - 1936 bola vybudovaná dvojposchodová ľudová a meštianska škola, telocvičňa a ďalšie prístavby. K škole patrila aj veľká záhrada. 
  
nmustav.jpg
novemesto-sestry.jpg
Vplyvom politických udalostí v roku 1939 bola zriadená samostatná slovenská provincia s noviciátom a jej sídlom sa stalo Nové Mesto nad Váhom. Za prvú provinciálnu predstavenú bola menovaná sr. M. Beňadika Dolinská a za novicmajstrovú sr. M. Svatomíra Weidingerová. Po obnovení ČSR v roku 1945 nastalo pre sestry a Kongregáciu ťažké obdobie: poštátnenie rehoľných škôl, prepustenie sestier zo školskej služby a napokon sústredenie sestier.    
Topoľčany 1934 - 1950  
Prvý krát sa o založení rímskokatolíckej dievčenskej školy v Topoľčanoch rokovalo v roku 1930. Plány boli veľkolepé, ale sa neuskutočnili. Až o tri roky neskôr myšlienka na zriadenie dievčenskej školy ožila zásluhou Mons. Michala Bubniča, rožňavského biskupa, ktorý bol zároveň topoľčianskym farárom. Stavba školy a kláštora sa začala v júli 1934 a v školskom roku 1935-1936 sa začalo vyučovať. Aj táto filiálku bola v roku 1950 zrušená a škola bola poštátnená.
 
  
topolcanymaters.jpg
 
Beckov 1939 - 1944  
Dňa 1.júla 1939 prijala Kongregácia správu Krajinského sirotinca v Beckove. V sirotinci bolo pri nástupe sestier 35 detí. Do nádejného rozvoja tento filiálky sa už miešali zvuky 2. sv. vojny. Priestory sirotinca mali slúžiť inému účelu, preto siroty boli premiestnené do Turzovky. Sestry dostali ako náhradu Krajinský sirotinec v Spišskej Novej Vsi. Filiálka definitívne zanikla 20. júna 1944 odchodom sestier.
 
 
Modra 1939 - 1945  
 
novickymodra.jpgdomvmodre.jpgkandidatkyvmodre.jpg
Založenie domu v Modre si vyžadovala potreba nových učiteliek pre našu Kongregáciu. V školskom roku 1939-1940 nastúpili do Modry dve sestry a osem kandidátok. Sestrám sa podarilo prenajať rodinný dom, ktorý časom nestačil, preto neskôr prenajali väčšiu vilku na konci obce. Pri prechode frontu v apríli 1945 tu tri sestry prežili pohnuté dni plné nebezpečenstva a zároveň ochrany Božej a Panny Márie. V Modre vyštudovalo šestnásť sestier učiteliek. Filiálka zanikla 8. apríla 1945.   
 
Považské Podhradie 1943 -1945  
Dňa 1. októbra 1943 tu sestry prebrali vedenie internátu robotníčok Zbrojovky z Považskej Bystrice. Pri nástupe sestier bolo v internáte päťdesiatštyri žien, ktorým sa venovali tri sestry. O rok sa počet zvýšil na stoosemdesiat, preto tam nastúpila ďalšia sestra a pomáhali aj kandidátky. Keď sa približoval front robotníčky hromadne opúšťali internát. Sestry sa uchýlili na faru do blízkej Jesenice. Po prechode frontu sa vrátili na faru do Považského Podhradia a odtiaľ koncom mája prišli do Nového Mesta nad Váhom, tým bola filiálka zrušená. 
 
spisskanovaves.jpg
Spišská Nová Ves 1944 - 1950  
Krajinský sirotinec v Spišskej Novej Vsi bol náhradou za sirotinec v Beckove. Provincia ho prevzala 28. júla 1944. Začiatky boli ťažké. Vo všetkom bolo cítiť nedostatok. Veľkou oporou prvým štyrom sestrám bol vdp. Štefan Koštiaľ, ktorý im obetavo pomáhal. V roku 1947 sa provincii podarilo odkúpiť v blízkosti sirotinca vilku, kde potom boli umiestnené kandidátky, ktoré študovali na učiteľskej akadémii. Filiálka zanikla, keď boli sestry sústredené do Kláštora pod Znievom koncom augusta 1950.
 
  
 
Po obnovení ČSR v roku 1945 nastal aj v našej provincii väčší pohyb. Mnohé sestry dostali učiteľské dekréty na iné miesta na Slovensku. V dôsledku tohto nariadenia vznikli v nasledujúcich rokoch nové školské filiálky: Oravské Veselé, Bratislava, Liptovská Lužná, Tvrdošín a okrem toho filiálky: Trenčianske Teplice, Bruntál a Beckov    

 
 
Oravské Veselé 1946 - 1950  
Tri sestry učiteľky z Nového Mesta nad Váhom dostali dekréty na ľudové školy do Oravského Veselého. Nastúpili tam 3. apríla 1946. Miestny vdp. Jozef Mikuška a obyvatelia dediny ich milo prijali. V školskom roku 1946-1947 pribudla ešte ďalšia sestra učiteľka, pretože sa vyučovalo na niekoľkých miestach. Sestry opustili filiálku po prepustení zo štátnej služby cez prázdniny 1950.    
oravskevesele.jpg
 
Bratislava 1947 - 1950 

Prvé sestry, ktoré boli študentky na vysokých školách našli ubytovanie v kláštoroch a neskôr na priváte v súkromných bytoch. Aj po fronte si sestry dokončievali vysokoškolské štúdia, preto sa provincia usilovala kúpiť v Bratislave dom. Po dlhom hľadaní a rôznych ťažkostiach bol zakúpený starší dom na Karpatskej 11. V školskom roku 1947/1948 dve sestry vyučovali náboženstvo, ďalšie študovali na univerzite a tri sestry boli zamestnané v Ústrednej katolíckej charite. V roku 1950 filiálka zanikla v dôsledku sústredenia sestier.  
 
Liptovská Lužná 1947 - 1950 
 
liptovskaluzna1.jpg
Dve mladé sestry dostali dekréty na ľudovú školu v Liptovskej Lužnej. Na nové miesto nastúpili 20. septembra 1947. O rok neskôr dostala dekrét na materskú školu ešte jedna sestra. Po prepustení zo školskej služby sa sestry odsťahovali a tým samočinne zanikla táto filiálka.  
liptovskaluzna2.jpg
 
Tvrdošín 1949 - 1950 
 
tvrdosin.jpg
 
Do Tvrdošína dostali dekréty na materskú školu dve sestry, tretia viedla domácnosť a tiež prišla sestra katechétka. Sestry prišli do Tvrdošína 7. septembra 1949. Na začiatku bývali na fare a neskôr v opravenej materskej škole. V dvoch oddeleniach sestry vyučovali deväťdesiatjeden detí. V roku 1950 filiálka zanikla.  
 
 Trenčianske Teplice 1946 -1950  
 
20. marca 1946 nastúpili tri sestry do Trenčianskych Teplíc do Okresného domova Savoy – Slávia, kde prevzali vedenie kuchyne, starosť o zásoby a dozor nad pomocným pracovným personálom. Na tejto filiálke sa vystriedalo viac sestier. Niektoré chodili na výpomoc, iné tu absolvovali kúpeľné liečenie. Sestry bývali v Tepliciach len počas letnej sezóny. Na zimné mesiace prichádzali do Trenčína alebo do Nového Mesta nad Váhom. Aj tu sústredenie sestier v roku 1950 ukončilo činnosť tejto filiálky.   
 
Bruntál 1947 - 1950  
 
Rehoľníci nazývaný „petríni“ otvorili v školskom roku 1946-1947 v Bruntáli v Sliezsku ústav – seminár pre neskoré kňazské povolania. Riaditeľom bol p. Karol Albert Botur, ktorý sa zaslúžil o to, aby vedenie domácnosti prevzala naša provincia. 16. decembra 1947 tam nastúpili tri sestry a o rok neskôr ich už bolo šesť. V ústave bolo sedemdesiatpäť chovancov, z ktorých päťdesiat študovalo súkromne v ústavnom gymnáziu a dvadsaťpäť navštevovalo štátne gymnázium. V októbri 1949 bolo súkromné štúdium v ústave zakázané a počet obyvateľov sa postupne znižoval. Po sústredení rehoľníkov v apríli 1950 bola činnosť v ústave samočinne zastavená. Posledné sestry prišli do Nového Mesta nad Váhom 1950.   
 
Beckov 1950 - 1982  
 
Mesiac pred sústredením sestier 7. augusta 1950 prevzali dve sestry činnosť v Domove dôchodcov v Beckove. Neskôr prišla tretia sestra. Tieto tri sestry neboli sústredené, ani vyvezené do českého pohraničia. Počas rokov 1968-1969 stúpol počet zamestnaných sestier na desať. Dve z nich vyučovali popri zamestnaní náboženstvo. V marci 1982 ukončili sestry prácu v domove dôchodcov a tým bola zrušená táto filiálka.  
(c) www.stranka.info - sami si vytvorte svôj Web